Aké výživné treba platiť a ako ho súd vyráta?

Aké výživné treba platiť a ako ho súd vyráta?

Súčasťou rozvodového konania v prípade, ak majú manželia v čase rozvodu ich manželstva maloleté deti, prípadne súčasťou akéhokoľvek rozhodovania o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom je aj rozhodovanie o výške výživného na maloleté deti. Bez ohľadu na to, komu sú maloleté deti zverené, súd zo zákona posudzuje potrebu a určuje výšku výživného na maloleté deti, a to dokonca aj v prípade, ak budú maloleté deti zverené do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov. Štandardnou otázkou klientov v takýchto prípadoch je to, v akej výške bude výživné určené a čo všetko súd pri určovaní výšky výživného zohľadňuje. Základné predpoklady, od ktorých sa výška výživného určená súdom odvíja, vychádzajú z (1) výšky príjmov povinného rodiča, (2) výšky výdavkov povinného rodiča, (3) výšky výdavkov na maloleté dieťa, (4) zo spôsobu podieľania sa povinného rodiča na starostlivosti o maloleté dieťa a (5) z majetkových pomerov obidvoch rodičov.

  • Výška príjmov povinného rodiča 

Podľa zákona o rodine súd pri určovaní výšky výživného na maloleté dieťa zohľadňuje v prvom rade príjem povinného rodiča. To, za aké obdobie súd posudzuje príjem povinného rodiča záleží od konkrétneho súdu, štandardne však súd požaduje preukázanie príjmov povinného rodiča za posledných 12 mesiacov. 

Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov, výška určeného výživného by mala dosahovať maximálne 20 – 30 % výšky príjmu povinného rodiča. Táto podmienka však nie je absolútnou, tak ako je možné sa mylne domnievať. Naopak, ide o strop, ku ktorému súd môže výživné na maloleté dieťa určiť. Je však skôr výnimkou, ak súd určí výživné práve podľa tohto pravidla.  

  • Výška výdavkov povinného rodiča

Výživné na maloleté dieťa má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča. Ani toto pravidlo však nie je absolútne. Podľa zákona o rodine pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, a teda výkladom tohto ustanovenia zo zákona súd musí zohľadniť výdavky, ktoré povinný rodič musí vynakladať na zabezpečenie svojich základných životných potrieb. Medzi tieto nevyhnutné výdavky patria napríklad výdavky na bývanie, výdavky na stravu, výdavky na cestu do zamestnania, výdavky na lieky a podobne. 

Výšku týchto výdavkov, a takisto výšku ostatných výdavkov povinného rodiča v rámci súdneho konania treba zdokladovať, pričom samozrejme, netreba dokladovať výdavky na stravu, oblečenie a obuv, výdavky na cestovné a podobne, a teda výdavky, ktorých preukázanie nie je možné, prípadne je spojené so značnými ťažkosťami. Pravda, tieto výdavky pri ich vyčíslovaní, nemôžu zasa presiahnuť rozumnú prípustnú mieru, keďže môžu byť následne rozporované zo strany súdu, aj zo strany druhého účastníka konania. 

  • Výška výdavkov na maloleté dieťa 

Podstatnou skutočnosťou pri určení výšky výživného je výška výdavkov maloletého dieťaťa. Súd pri určovaní výšky výživného má prihliadnuť aj na výdavky maloletého dieťaťa, keďže výživné má zohľadňovať práve jeho potreby a nemá nahrádzať príjem rodiča, ktorému sa bude výživné uhrádzať. V prípade, ak to príjem a majetkové pomery povinného rodiča umožňujú, je v takomto prípade na mieste uvažovať napríklad o tvorbe úspor pre maloleté dieťa. „Rozoberané kritéria na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie. Miera potrieb dieťaťa je úmerná životnej úrovni rodičov.“* Odôvodnenosť potrieb maloletého dieťaťa je teda jedným zo základných faktorov určovania výšky výživného zo strany súdu. 

* Rozsudok Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. zn.:59P/35/2020 – 151 zo dňa 21.8.2020

  • Spôsob podieľania sa povinného rodiča na starostlivosti o maloleté dieťa 

Súd pri určovaní výšky pomerov prihliada aj na to, akým spôsobom sa rodičia podieľajú na starostlivosti o maloleté dieťa a v akom rozsahu túto starostlivosť zabezpečujú. Táto zásada je podstatná najmä v prípade, ak síce nebola súdom určená striedavá osobná starostlivosť o maloleté dieťa, ale styk povinného rodiča s maloletým dieťaťom je tak široký, že je porovnateľný so starostlivosťou, ktorú maloletému dieťaťu poskytuje rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. V takýchto prípadoch rodič, ktorému síce nebolo maloleté dieťa zverené do jeho osobnej starostlivosti, má takmer rovnaké výdavky spojené so starostlivosťou o maloleté dieťa ako rodič, ktorému bolo maloleté dieťa do osobnej starostlivosti zverené. 

  • Majetkové pomery obidvoch rodičov 

Napriek tomu, že príjmy rodičov môžu byť diametrálne rozdielne, čo by malo navodzovať dojem, že rodič, ktorý má vyšší príjem sa má vyššou mierou podieľať aj na výdavkoch na maloleté dieťa, nie je to pravda. Súd sa v takýchto konaniach musí zaoberať aj tým, aké majetkové pomery sú na obidvoch stranách rodičov, aké nehnuteľnosti, hnuteľné veci vlastnia, prípadne či nedisponujú iným majetkom, aké pasíva sa nachádzajú v majetku obidvoch rodičov a podobne. Súd by si mal majetkové pomery obidvoch rodičov porovnať a v súvislosti s vyššie uvedenými faktormi zohľadniť aktíva a pasíva obidvoch rodičov. Nie je teda pravdou, že výška výživného sa určuje len na základe príjmov rodičov, tak ako sa mnohí mylne domnievajú. 

  • Rodičovská dohoda o výživnom súdu stačiť nemusí

V prípade, ak sa rodičia dohodnú na úprave rodičovských práv a povinností, vrátane výživného, vzhľadom na to, že rodičovská dohoda podlieha schváleniu súdom, aby bola vykonateľná, súd môže napriek uzatvorenej rodičovskej dohode výšku výživného modifikovať. Súd musí vždy prihliadať na najlepší záujem maloletých detí. Je jeho povinnosťou obsah rodičovskej dohody posudzovať s ohľadom na túto zásadu. V prípade, ak uzatvorená dohoda nie je v najlepšom záujme maloletých detí, súd ju schváliť nemôže. 

Pravidlá určovania výživného nie sú jednotné a ustálené. Vo svojej praxi som sa stretla s rôznymi rozhodnutiami a s rozdielnym výživným, napriek tomu, že išlo o podobné prípady. Rozhodovanie súdu ovplyvňuje viacero faktorov, ktoré sú pre každé súdne konanie individuálne. Nejestvuje žiadny jednotný vzorec na výpočet výživného na maloleté dieťa. Nie v každom prípade sa dá presne odhadnúť, aké výživné súd určí. 

Na základe vlastnej praxe viem však urobiť komplexnú analýzu konkrétneho klienta a odhadnúť výšku výživného, ktoré s vysokou pravdepodobnosťou súd určí

JUDr. Michaela Pobijak

Ilustračná fotografia: Mathieu SternUnsplash

Značky:
, ,