04 nov NOVELA ZÁKONA O RODINE UŽ ZAČIATKOM ROKU 2021?
Rozvodovosť dosiahla také rozmery, že sa z obyčajného ľudského problému stalo celé priemyselné odvetvie. Zamestnáva štát i súkromný sektor. Od sociálnych pracovníkov, cez zdravotníkov až po sudcov; od advokátov, cez mediátorov, psychológov a rôznych poradcov až po celé inštitúcie. Napriek tomu neprináša to menej bolesti, skôr naopak. Mnoho malých i veľkých ľudských tragédií, najmä medzi tými najbezbrannejšími. Preto je na stole výzva zmeniť veci tak, aby sa utrpenie detí ak nie odstránilo, tak prinajmenšom podstatne zmiernilo. Základom sú nové pravidlá. Pravidlá, ktoré zmenia doterajší prístup k riešeniu života rodín s malými deťmi po ich rozpade. Preto sme oslovili Luciu DRÁBIKOVÚ – ambasádorku detí, poslankyňu Národnej rady Slovenskej republiky a iniciátorku novely zákona o rodine a zisťovali, aká je perspektíva a čo všetko sa zmení.
Rodina je pojem, s ktorým politici radi operujú. Možno si v danej chvíli ani presne neuvedomujú, čo sa za tým všetko skrýva. Vy by ste však mali mať väčší cit pre slová o rodine. Ste matka troch detí, psychologička a žena, ktorá sa venovala praktickej práci s rodinami. Ako môže politik a politika pomôcť rodine a rodina politikovi a politike?
Rodinná politika je veľmi široká oblasť, takže pokrýva aj široké spektrum problémov. Patrí medzi ne napríklad dlhodobo sa zhoršujúca demografická situácia, nedostatočná podpora pre rodiny s deťmi, pomoc mladým rodinám v oblasti príspevkov či dostupného bývania. Špeciálne z pohľadu mojej profesie vnímam potrebu dostupného poradenstva pre rodiny a manželské páry. Počas svojej poradenskej praxe som sa stretla s rôznymi smutnými i ťažkými príbehmi – ľudí trápia manželské krízy, psychické ochorenia, neschopnosť komunikácie, výchovné problémy, závislosti, existenčné problémy, rozvody, domáce násilie. Mnohí z nich, žiaľ, vyhľadajú pomoc až v čase, keď im ťažkosti prerastú cez hlavu. Nájsť dostupnú odbornú pomoc nie je jednoduché. Chýbajú nám zrušené manželské poradne. Presunutie psychologickej pomoci na úrady či do centier pre rodiny a deti (bývalé detské domovy) sa podľa mňa ukázalo ako chybný krok. Privátna psychoterapia nielen že je často nákladná, je aj ťažko dostupná, pretože mnohí terapeuti sú veľmi vyťažení.
Teraz, ako poslankyňa národnej rady, sa snažím zužitkovať svoje poznatky z praxe a prispieť k tomu, aby sa skvalitnil celkový – hlavne legislatívny – rámec, v ktorom rodiny a jednotlivé sociálne a podporné služby fungujú. Mnohým problémom, ktorým rodiny čelia, sa dá predchádzať kvalitnou odbornou pomocou. Jednou z mojich tém sú preto aj dostupné služby pre rodiny.
Lucia Drábiková s rodinou na obľúbenej rodinnej turistike. Foto: Archív LD
Politika sa však prejavuje aj v ideologizácii rodinnej agendy. Hovorí sa o tradičnej rodine, o zachovaní tradícií a konzervatívnych vzťahov. Lenže život priniesol mnohé javy, ktoré nie sú v súlade s tým, čo žila staršia generácia alebo čo si predstavuje konzervatívna časť spoločnosti. Spýtam sa rovno – platí ochrana tradičnej rodiny aj pre nemanželské páry?
Výskumy ukazujú, že deťom z hľadiska ich citového a psychického vývinu najviac prospieva stabilné a citovo bohaté prostredie, kde sa môže utvárať bezpečná vzťahová väzba. Kde táto väzba nie je kvalitná, vyrastajú jedinci s ťažkosťami komunikovať, vytvárať vzťahy, regulovať svoje správanie, vysporiadať sa s nárokmi a tlakmi, ktoré prináša život. V tomto kontexte je veľmi podnetným čítaním štúdia Duševné zdravie a verejné financie z dielne Ministerstva financií SR, ktorá dokonca vyčísľuje dramatický finančný dopad psychických problémov na štátny rozpočet.
Ak pre deti hľadáme stabilné a citovo bohaté prostredie, takejto definícii najlepšie zodpovedá funkčná a harmonická rodina založená na stabilnom zväzku muža a ženy. Som preto presvedčená , že je v záujme štátu podporovať tzv. tradičnú rodinu a vytvárať čo najlepšie podmienky pre to, aby mladí ľudia vstupovali do manželstva, zakladali rodiny, nebáli sa mať deti. To samozrejme predstavuje výzvu pre nástroje štátnej politiky, ako sú daňové bonusy, konkrétna pomoc v oblasti dostupného bývania, skrátených úväzkov ako aj služieb pre rodiny s deťmi. Sú to výzvy nielen pre štát, ale aj pre samosprávy.
Na druhej strane nemôžeme ignorovať fakt, že mnoho ľudí žije aj v inom ako klasickom rodinnom prostredí, či v manželskom zväzku. V tejto súvislosti je dôležité venovať špeciálnu pozornosť deťom, ktoré sú nejakým spôsobom znevýhodnené, či sú to deti žijúce len s jedným rodičom, deti z rozvedených rodín, deti v náhradnej výchove alebo deti so špeciálnymi potrebami. Preto je takou dôležitou témou, ako som už spomínala, dostupnosť služieb pre rodiny v kríze ako prevencia rozvodov, manželské a rodinné poradenstvo, mediácia. Samostatnou kapitolou sú deti vystavené akejkoľvek forme domáceho násilia, ktoré sa bohužiaľ môže odohrávať aj pod pláštikom klasickej rodiny a ktoré nesmie byť tolerované v nijakej podobe. Potrebujeme ochrániť tých, ktorí sú ohrození závislosťami alebo akýmikoľvek formami násilia.
Rodinu tvoria rodičia a deti. Pri rozpade rodiny sa však všetko deje akoby deti neboli svojbytné osobnosti, ale len akési právo, o ktoré sa dospelí prú. Aké sú najväčšie nedostatky v súčasnej rodinnej politike pri riešení krízových situácií, spôsobených rozpadom rodičovských vzťahov?
Z podnetov, ktoré dostávam ja i moji kolegovia, vyplýva niekoľko problémov. Jednak sú to obštrukcie na súdoch, ktoré často spôsobuje aj nadpráca advokátov a súdnych znalcov. Ďalší vážny problém, ktorý je zrejmý aj z niekoľkých medzinárodných prípadov, je nekonanie kompetentných – najmä orgánov sociálnoprávnej ochrany. Ide o to, že napriek súdnym rozhodnutiam nedôjde k ich výkonu a neriešia sa situácie, kedy jeden rodič dlhodobo bráni druhému rodičovi stretávať sa so svojimi deťmi, hoci ten má takéto právo priznané súdom. Nezáleží pritom, či ide o situáciu po rozvode manželov alebo po rozchode nezosobášených partnerov. Dochádza k porušeniu „práva dieťaťa poznať svojich rodičov a práva na ich starostlivosť“, čo môže mať obrovský dopad na jeho vývin a duševné zdravie. Dlhodobo, žiaľ, zlyhávajú aj inštitúcie, ktoré by mali byť garantom ochrany práv detí – sociálnoprávna ochrana, komisár pre deti. Kroky na zlepšenie sa už čiastočne rozbehli, takže verím, že sa v nich bude pokračovať a situácia sa bude zlepšovať.
Nedávno ste dosť rázne vniesli do verejného diskurzu tému novelizácie zákona o rodine. Okamžite vyvolala protichodné reakcie, lobistické tendencie a vášnivé diskusie v kuloároch parlamentu i na sociálnych sieťach. Čo chcete zmeniť a prečo?
Áno, toto je boľavá téma a dotýka sa mnohých rodičov aj tých, ktorí v tejto oblasti pracujú. Zámer zmeny porozvodovej starostlivosti je určite potrebný, na druhej strane je tu mnoho predstáv, ako to urobiť čo najlepšie, a tiež veľa pochopiteľných obáv. Preto vítam diskusiu. Som vďačná za reakcie verejnosti i odborníkov; takéto dôležité zmeny treba robiť citlivo a premyslene.
Nie všetko môžeme napraviť zmenou legislatívy. Okrem zmeny v znení zákona potrebujeme podporiť aj systémové zmeny v spoločnosti, ktoré budú takýmto náročným situáciám predchádzať: nevyhnutne musíme vytvoriť priestor pre kvalitné sprevádzanie partnerov, ktorí sa ocitli v konflikte, ale tiež zamerať sa na predmanželskú prípravu, prípravu na rodičovstvo, vzťahovú výchovu, budovanie komunikačných zručností (čo, mimochodom, musí začať už na základnej škole).
Treba jasne povedať, že tzv. vymazaní rodičia (rodičia, ktorým druhý rodič bráni v prístupe k deťom) sú dôsledkom nie najlepších súdnych rozhodnutí, prípadne zanedbania výkonu súdneho rozhodnutia, ale bezpochyby aj dôsledkom ľudských a osobnostných zlyhaní rodičov, ktorí nedokážu uprednostniť záujem dieťaťa pred vlastným záujmom. Dieťa sa potom ľahko môže stať nástrojom pomsty, prípadne jeden rodič je natoľko plný bolesti a nedôvery, že bývalého partnera nedokáže subjektívne vnímať inak ako stelesnené zlo pre ich spoločné dieťa. O to viac takéto deti aj ich rodičia potrebujú odbornú pomoc.
Treba intenzívnejšie pracovať s rodičmi, ktorí sú v kríze, hľadať cesty, ako tieto krízy riešiť, pracovať na sanácii rodín. Hľadať cesty mimosúdnej dohody, vytvárať rodičovské plány. Mnoho porozvodových konfliktov vychádza z dlhodobo neriešených problémov, ktoré vznikali počas trvania vzťahu dvoch ľudí, ktorí sa kedysi milovali. Mnoho týchto drám je spôsobených aj tým, že napriek formálnemu rozvodu nikdy neprišlo k rozchodu alebo oddeleniu na psychologickej úrovni – jednoducho povedané, títo ľudia sa nedokázali oddeliť od partnera, odsmútiť stratu vzťahu a zmieriť sa s ňou. Nenávisť a zatrpknutosť je veľmi silným putom, ktoré znemožňuje cestu k slobode.
Lucia Drábiková so svojimi najmladšími ratolesťami. Foto: Archív LD
Dostupné poradenstvo a terapia ako cesta k prijatiu skutočnosti a odpusteniu partnerovi i sebe môže pomôcť aj v tom, aby dvaja ľudia po rozvode dokázali spolu komunikovať aspoň vo vecnej rovine a vzdali sa boja, ktorého obeťou je ich spoločné dieťa. Odpustiť neznamená ospravedlniť to, čo bolo zlé, neznamená prehliadať ubližovanie, či nebodaj násilie. Odpustenie ani nemusí nutne viesť k vzájomnému zmiereniu. Odpustiť znamená pomenovať veci také, aké sú a boli, a oslobodiť sa od nich. Nemôžeme zmeniť to, čo sa stalo, ale môžeme zmeniť to, čo urobíme. Odpustenie je cestou, ako sa oslobodiť od minulosti, ako spracovať a prijať to, čo sa stalo a nebyť viac vazalom nenávisti, hnevu a pomsty. Táto téma mi je blízka, venujem sa jej roky a množstvo výskumov i programov zameraných na odpúšťanie, ktoré sa za posledných 40 rokov uskutočnili po celom svete, preukazuje jeho nesmierne cenný prínos pre ľudí, ktorým bolo ublížené zo strany rodičov, partnerov alebo iných ľudí.
Ste predkladateľkou zákona. Má nádej vaša snaha dosiahnuť dostatok spoločnej vôle, aby sa potrebná časť parlamentu dokázala dohodnúť?
Vidím to nádejne. Zo strany koaličných kolegov vnímam podporu zámeru zlepšiť situáciu v oblasti riešenia porozvodovej starostlivosti. Ohľadom konkrétnych úprav sme mali viacero stretnutí s kolegami aj na ministerstvách spravodlivosti a sociálnych vecí.
Rodičia si ťažkajú, že už včera bolo neskoro. Akú perspektívu odhadujete vášmu úsiliu – budú to týždne, mesiace, alebo dokonca opäť roky – rokúce?
Verím, že potrebné zmeny by sme mohli priniesť do legislatívneho procesu na rokovanie parlamentu začiatkom budúceho roka.
Nedávno ste sa stali ambasádorkou detí. S akou predstavou ste prijali tento čestný titul a čo by ste chceli dosiahnuť, aby ste si na konci volebného obdobia mohli povedať – a je to! ?
Tento titul som prijala s rešpektom. Či si ho zaslúžim? Neviem. Mojou snahou je urobiť maximum pre pomoc, či ochranu detí a rodín. Problematika je však veľmi komplexná a výsledky závisia od množstva faktorov. Aktuálnym krátkodobým cieľom je prijatie zákona, ktorým sa zvýši finančná podpora tehotných matiek a príprava zmeny zákona o rodine. Z dlhodobejšieho hľadiska sa chcem podieľať na príprave koncepčných materiálov v tejto oblasti a na napĺňaní cieľov zadefinovaných v programovom vyhlásení vlády.
Za rozhovor poďakoval Jozef Tinka