09 sep NEBERME DEŤOM DETSTVO ALEBO ČO JE TÝRANIE DETÍ
„Deti by nemali poznať bolesť. Patrí do sveta dospelých. Deti by ju nemali zakúsiť, lebo keď ju raz zažijú, vytratí sa z nich detstvo.“ (Christiaan Barnard, chirurg, ktorý prvý transplantoval srdce.)
Myslíme si, že poznáme svoje deti, že vieme, čo chcú a ako im neubližovať. Vieme. Dokiaľ však neprídu vypäté chvíle v rodine. Vtedy akoby sme zabudli na deti. A nielen rodičia, aj ľudia, ktorých štát vybral, aby pomohli. Dospelým, a najmä deťom. Možno každý, alebo aspoň takmer každý sám, či vo svojom okolí vie, pozná, zažil príbehy, kedy sa deti ocitli vo vzduchoprázdne. Nikto ich nepočúva, nikto nevidí ich bolesť, nikto sa im nedíva do ustráchaných očí, lebo všetkým ide o najlepší záujem dieťaťa a na ostatné nemajú čas…
Utrpenie detí je však realita, ktorá má nedobrý dopad na celé okolie, na celú spoločnosť. Týka sa každého. O tejto téme sa už navravelo dosť. No akosi bez zásadného účinku. Organizácia spojených národov zhrnula poznatky o problematike násilia na deťoch a sformulovala Dohovor o právach dieťaťa. Vo všeobecnom komentári č. 13 k nemu vysvetlila obsah práva dieťaťa na ochranu pred všetkými formami násilia. Ponúkame výber, ktorý si treba osvojiť a chrániť svoje deti všade – na sociálkach, pred súdmi a napokon aj pred sebou samými.
Komentár v odseku 14 uvádza: „Výskum ukázal, že deti, ktoré nezažili násilie a zdravo sa vyvíjajú, sa v detstve i dospelosti menej pravdepodobne dopúšťajú násilia. Predchádzanie násiliu v jednej generácii znižuje pravdepodobnosť jeho výskytu v nasledujúcej. Vykonávanie Dohovoru je preto kľúčovou stratégiou znižovania a prevencie všetkých foriem násilia v spoločnostiach a podpory »sociálneho pokroku a lepšej životnej úrovne« ako aj »slobody, spravodlivosti a mieru vo svete« pre »ľudskú rodinu«, v ktorej deti majú rovnaké miesto a hodnotu ako dospelí (preambula Dohovoru)“.
„Násilie závažným negatívny spôsobom ovplyvňuje prežitie detí a ich telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj,“ uvádza sa v odseku 15 Komentára. „Krátkodobé a dlhodobé zdravotné dôsledky násilia na deťoch a týrania sú všeobecne známe. Zahŕňajú:
- ublíženie na zdraví s následkom smrti,
- ublíženie na zdraví bez usmrtenia (s možným trvalým poškodením zdravia a invaliditou);
- telesné zdravotné problémy (vrátane neskôr pľúcnych, srdcových, pečeňových ochorení a ochorení prenosných pohlavným stykom);
- kognitívne poškodenia (vrátane neprospievania v škole a práci);
- psychologické a emocionálne následky (pocit odmietnutia a opustenia, neschopnosť vytvoriť si puto s inou osobou, trauma, strach, úzkosť, neistota a zničené sebavedomie);
- duševné zdravotné problémy (úzkostné a depresívne poruchy, halucinácie, výpadky pamäte a pokusy o samovraždu).
- správanie ohrozujúce zdravie (zneužívanie návykových látok, veľmi skorý začiatok pohlavného života).
Podľa Dohovoru negatívne dôsledky násilia na deťoch pre rozvoj a správanie (absencie v škole, agresívne, asociálne, sebazničujúce správanie a deštruktívne medziľudské vzťahy) môžu, medzi iným, byť príčinou zhoršenia vzťahov, vylúčenia zo školy a konfliktu so zákonom. Existujú dôkazy, že vystavenie násiliu zvyšuje riziko ďalšej viktimizácie dieťaťa a akumulácie násilných zážitkov, vrátane neskoršieho zamerania násilia na vlastného partnera.
Zanedbávanie alebo nedbanlivé zaobchádzanie
Zanedbávanie znamená neplnenie telesných a psychologických potrieb dieťaťa, zanedbávanie ochrany dieťaťa pred nebezpečenstvom alebo nezaregistrovanie dieťaťa u lekára, na matrike alebo na iných predpísaných miestach, či nezaistenie poskytovania služieb (zdravotných alebo iných), ktoré osoba zodpovedná za starostlivosť o dieťa mohla zaobstarať, vedela o nich a mala k nim prístup. Sem patrí:
a) Telesné zanedbávanie: neochránenie dieťaťa pred ujmou zapríčinené okrem iného nedostatočným dohľadom alebo neuspokojením základných potrieb dieťaťa – primeranej stravy, bývania, oblečenia a základnej zdravotnej starostlivosti;
b) Psychické alebo emocionálne zanedbávanie: odopieranie emocionálnej podpory a lásky, chronická nevšímavosť voči dieťaťu, „psychická nedostupnosť“ opatrovníkov, ktorá sa prejavuje prehliadaním náznakov a signálov dieťaťa a vystavovanie intímnemu partnerskému násiliu, zneužívaniu alkoholu a omamných látok;
c) Zanedbávanie telesného a duševného zdravia dieťaťa: odopieranie nevyhnutnej zdravotnej starostlivosti;
d) Zanedbávanie vzdelávania: nedodržiavanie zákonov ukladajúcich opatrovníkom dieťaťa zabezpečiť vzdelávanie detí prostredníctvom dochádzky do školy alebo iným spôsobom,
e) Opustenie: prax vyvolávajúca veľké znepokojenie, ktorá v niektorých spoločnostiach nepomerne postihuje, okrem iných, deti narodené mimo manželstva a deti s postihnutím.
Duševné násilie
„Duševné násilie“, na ktoré odkazuje Dohovor, sa často opisuje ako psychické, verbálne a citové týranie alebo zanedbávanie a môže zahŕňať:
a) všetky podoby perzistujúcich poškodzujúcich interakcií s dieťaťom napr. dávanie dieťaťu na vedomie, že je bezcenné, nemilované, nechcené, ohrozené alebo, že je dobré iba na to, aby plnilo potreby iných;
b) strašenie, terorizovanie a vyhrážanie sa, vykorisťovanie a vydieranie, zavrhovanie a odmietanie, izolácia, ignorovanie a uprednostňovanie úspešnejšieho;
c) odopieranie citovej odozvy; zanedbávanie duševného zdravia, zdravotných a vzdelávacích potrieb;
d) urážky, nadávky, ponižovanie, znevažovanie, zosmiešňovanie a zraňovanie citov dieťaťa;
e) vystavovanie domácemu násiliu;
f) zatváranie do samotiek, izolácie a ponižujúcich či degradujúcich väzobných podmienok,
g) šikanovanie a zasväcovanie nováčikov dospelými alebo inými deťmi, aj prostredníctvom informačno-komunikačných technológií ako sú mobilné telefóny a internet (známe ako „kyberšikanovanie“).
Inštitucionálne a systémové porušovanie práv dieťaťa
Dohovor zadefinoval v Komentári stav, kedy štát, ktorý má dieťa chrániť, sám porušuje práva dieťaťa. Ide o „nedostatok účinných prostriedkov na vykonávanie povinností a záväzkov vyplývajúcich z Dohovoru v orgánoch na všetkých úrovniach zmluvných strán dohovoru zodpovedných za ochranu detí pred všetkými formami násilia môže znamenať, že orgány priamo alebo nepriamo zapríčinia ujmu dieťaťu. Takéto opomenutia zahŕňajú neprijatie alebo nezrevidovanie legislatívy a iných predpisov, nevhodné vykonávanie zákonov a iných predpisov a nedostatočné zabezpečenie materiálnych, technických a ľudských zdrojov a kapacít na odhaľovanie, prevenciu a odozvu na násilie páchané na deťoch. Opomenutím je aj nedostatočné vybavenie opatrení a programov prostriedkami na hodnotenie, monitorovanie a vyhodnocovanie pokroku alebo nedostatkov v činnostiach zameraných na skončenie násilia páchaného na deťoch. Pri uskutočňovaní niektorých činov sa pracovníci tiež môžu dopúšťať porušenia práva dieťaťa na ochranu pred násilím, napr. pri výkone svojich zodpovedností spôsobom, ktorý prehliada záujem dieťaťa, jeho názory a vývojové ciele.“
Ekonomické dôsledky násilia na deťoch
„Ľudské, sociálne a hospodárske dôsledky popierania práv detí na ochranu sú enormné a neakceptovateľné,“ uvádza sa v Komentári. „Medzi priame náklady sa počítajú náklady na liečbu, právne a sociálne služby a náklady na náhradnú starostlivosť. Nepriame náklady zahŕňajú prípadné trvalé následky alebo invaliditu, psychologické škody a iné vplyvy na kvalitu života obete, prerušenie alebo predčasné ukončenie vzdelávania a strata produktivity v ďalšom živote dieťaťa. Patria sem aj výdavky na nápravno-výchovný systém ako dôsledok trestných činov spáchaných deťmi, ktoré zažili násilie. Sociálne straty vyplývajúce z demografickej nerovnováhy zapríčinenej zabíjaním detí ženského pohlavia ešte pred ich narodením sú vysoké a zároveň sú potenciálnou hrozbou zvýšenia násilia zameraného na dievčatá v neskoršom veku – únosy, skoré alebo nútené manželstvá, obchodovanie na sexuálne účely a sexuálne násilie.“
Citované z: Dohovor o právach dieťaťa. VŠEOBECNÝ KOMENTÁR č. 13 (2011) Právo dieťaťa na ochranu pred všetkými formami násilia