29 júl KEĎ SÚ RODIČIA DEŤMI A DETI SÚ RODIČMI
Úlohou dieťaťa je byť dieťa a úlohou dospelého je byť dospelý. Keď to tak nie je, veci nie sú v rovnováhe. V momente, keď rodič použije svoje dieťa proti druhému rodičovi, robí zo seba dieťa a zo svojho dieťaťa robí dospelého. Vytvára tým nerovnováhu v rodinnom systéme.
Komu takýto systém nerovnováhy prospieva? Dieťaťu? Jednému z rodičov? Druhému z rodičov? Pravdivá odpoveď je: NIKOMU.
Nie je šľachetnejšou úlohou dospelého (ženy či muža) ako postarať sa o svoje dieťa.
V procese rozvodu sa nám môže stať, že znenávidíme svojho doterajšieho partnera či partnerku. Nech si hovorí kto chce, čo chce, je to tak v poriadku. Tieto pocity sú v procese rozchodu nielen niečím prirodzené, ale do istej miery dokonca aj nevyhnutné a potrebné.
Problém nastáva vtedy, keď sa dieťa použije ako zbraň. Vtedy nevedome robíme z dieťaťa dospelého a z dospelého dieťa.
Kto je najdôležitejší v procese rozchodu z pohľadu nášho vnútorného dieťaťa? Odpoveď: Som to JA! A potrebujem vyhrať nad partnerom/partnerkou!
Kto je najdôležitejší v procese rozchodu z pohľadu nášho vnútorného dospelého? Odpoveď: Je to moje (skutočné) DIEŤA/DETI. Ja a môj partner/partnerka sme až na druhom mieste.
Ľahko sa takéto vety a veci píšu a hovoria, ťažšie však vykonajú.
Ako teda nastoliť rovnováhu v systéme, tak, aby som aj, nenávidiac svojho partera/partnerku, mohol dostáť úlohy dospelého rodiča a neklásť na svoje dieťa dospelé nároky a naopak, nerobiť zo seba dieťa?
Individuálne systemické a rodinné konštelácie sú metódou, ktorá pomáha odkrývať skrytú dynamiku. Už Sigmund Freud tvrdil, že sme ľadová kryha, ktorej ľadová špička (tri percentá) je nad vodou (naše vedomie) a zvyšok ľadovej kryhy (97 percent) pláva pod vodou – to je naše nevedomie. A Freud tvrdil, že to naše nevedomie, tých 97 percent pod vodou, určuje naše správanie, teda naše vedomie (tie tri percentá) nad vodou.
Individuálne konštelácie pomáhajú uvidieť to, čo je „pod vodou“ (tých 97 percent), aby sme mohli pomerne s ľahkosťou pracovať s tým, čo je nad vodou (s tými tromi percentami).
Napokon, určite aj vy poznáte situácie, keď racionálne viete, že „tadiaľto cesta nevedie“, ale neviete s tým nič urobiť. Vtedy ste v moci nevedomia (tých 97-mich percent). Konštelácie nie sú metódou „všemocnou“, no môžu zvedomovaním nevedomých procesov dopomôcť k väčšej pohode v rodinných systémoch (aj tých rozvádzajúcich sa), tak aby sme sa napokon mohli aspoň čiastočne stotožniť s myšlienkou môjho obľúbeného švajčiarskeho psyhoanalytika C. G. Junga, ktorého budem voľne parafrázovať:
Pokiaľ z nevedomého neurobíte vedomé, bude to riadiť váš život a budete tomu hovoriť osud.
Martin CIFRÍK
Venuje sa systemickým konšteláciám, unikátnej metóde terapie napríklad aj rodinných vzťahov. Pôsobí v Liečebno-výchovnom sanatóriu v Bratislave ako vychovávateľ; je pedagogickým asistentom na základnej škole a inštruktorom pre jogu smiechu pre rôzne kolektívy. Pracuje s deťmi i dospelými.
Systemické konštelácie a systemický prístup,je súhrny názov pre všetky konštelácie – rodinné, firemné, podnikové, organizačné, finančné, experimentálne, kde je systém definovaný ako súbor častí, ktoré sa navonok správajú ako celok a ktoré sa navzájom ovplyvňujú. Systemický prístup vychádza z predpokladu, že klient je autonómna bytosť patriaca k určitému svojmu systému, v ktorom má svoje nenahraditeľné miesto (rodina, organizácia, firma) a ako jeho súčasť nesie všetky informácie, ktoré sú nevyhnutné pre fungovanie celku. (Viac o systemických konšteláciách tu: http://www.psychovital.sk/systemicke.xhtml)