26 máj Čo je Cochemská prax? (3. časť)
Reči sa hovoria, chlieb sa je.
Po zverejnení prvých dvoch častí o Cochemskej praxi sme si, na základe reakcií sledovateľov na našej sociálnej sieti, iba povzdychli, že reči sa hovoria, chlieb sa je. Vlak je síce pristavený, no zo stanice Nádej sa stále nepohol. Pritom otec Cochemskej praxe Jürgen Rudolph všade zdôrazňuje – čas! Čas je dôležitý, čas je rozhodujúci. Uplynie čas, ujde vlak.
„U detí v nízkom veku prerušenie kontaktu na šesť mesiacov vedie často k trvalej strate jedného z rodičov. Ak sa neodkladne nevykoná efektívna intervencia rodinného súdu, ktorej kritériá sa môžu stanoviť po veľmi skorom rozhovore so všetkými zúčastnenými, ide zo strany súdu už o nesprávne konanie, pričom zdĺhavý postup, či nečinnosť v podstate sa rovná rozsudku“, vraví na margo rýchlosti konania sudca Rudolph.
Ako to riešia v Nemecku?
Pre značnú vyťaženosť rodinných súdov sa rýchly termín vo veciach sporu o deti realizuje na úkor iných súdnych konaní. Priorita, ktorá sa dáva sporom o deti, sa odôvodňuje dynamickou životnou situáciou detí a jej podstatným pôsobením na kvalitu ich života. Pokiaľ sa upevní status quo dieťaťa v jestvujúcom spore rodičov, zmenší sa šanca na konanie iným než štandardným spôsobom. Čiže konflikt. Spor sa zacykluje a všetkým je horšie.
Ako je to na Slovensku?
Súdne štatistiky s neskrývaným nadšením oznamujú, že, po štyroch rokoch praktizovania interdisciplinárneho prístupu, konania vo veciach starostlivosti o maloletých sa na vybraných súdoch o niekoľko týždňov skrátili. Hurá! Lenže realita už nie je taká ružová. Čas ako priorita sa prejavil ako – tak iba v štatistikách, na začiatku treba pekne krásne odstáť frontu. Možno len zopár mesiacov, možno viac, vraj potom už pôjde všetko „o niekoľko týždňov rýchlejšie ako v minulosti“. Poznáme prípady, kedy sa súdy vlečú aj osem rokov. Osem! Čiže dotknuté deti väčšinou svojho života prežili v súdnej sieni. Alebo: sedem mesiacov od podania návrhu na súd sa prakticky nič nedeje. Hej, je pravda, že súd vyzval druhého rodiča, aby sa vyjadril. Stačilo však, že požiadal o predĺženie lehoty, lebo si hľadá advokáta. Nikoho už potom netrápi ako dlho sa taký advokát hľadá. A mesiace plynú, sťa vagóny rýchlika pred očami vyjaveného tínedžera.
Jürgen Rudolph vo svojej knihe popisuje, aký má byť efektívny postup pri interdisciplinárnej spolupráci. Prezentuje ho v odpovediach na ďalšie tri otázky, ktorými vymedzil Cochemskú prax.
4. Aký je štandardný postup profesií, pomáhajúcich pri riešení rodičovského konfliktu, pri symptóme oddelenia rodiča?
I. V bežnej praxi v Nemecku: Profesie pravidelne sa zaoberajúce rodičovským konfliktom (advokáti, odbor sociálnoprávnej ochrany detí, súdy, poradne, súdni znalci) berú na zreteľ prevažne len pozície rodičov, menej už v pozadí sa nachádzajúce záujmy alebo dokonca potreby detí. Z tohto postoja odvodené súdne rozhodnutia sa orientujú podľa pozícií rodičov, pričom pozície jedného z rodičov sa považujú za správne a pozície druhého za zlé. Často sa to deje s využitím posudkov súdnych znalcov, ktorí majú súdu zodpovedať otázku, ktorý z rodičov je ten lepší. Takáto otázka je z pohľadu detí absolútne nepochopiteľná, pretože deti si takúto otázku nepokladajú, ale želajú si, aby ich vzťah k rodičom zostal zachovaný a mohli ho prakticky žiť. (J. Rudolph)
II. V interdisciplinárnej („Cochemskej“) praxi: Rozdiel medzi Cochemskou praxou a klasickým súdnym konaním sme opísali už v odpovediach na predchádzajúce otázky č. 2 a č.3. (J. Rudolph)
Na Slovensku sme zažili až také extrémy, že súdny koordinátor poňal interdisciplinárny princíp ako zadanie presvedčiť jedného rodiča o správnosti želaní druhého rodiča, pretože tak to bude v najlepšom záujme dieťaťa… A hneď na začiatku pre istotu zdôraznil, že nie je fanúšikom striedavej starostlivosti. V našich súdnych sieňach stále pretrváva iskrenie medzi advokátmi, medzi rodičmi a kolíznym opatrovníkom a s kanvicou oleja prichádzajú aj mnohí súdni znalci. Asi len ťažko súdny človek môže povedať, že ide o spoluprácu odborníkov. Povedzme si rovno – kto prinúti advokáta, aby nerobil v záujme svojho klienta, ale, aby centrom jeho pozornosti bolo dieťa, resp. jeho najlepší záujem? Kto olúpe z kolízneho opatrovníka vžité predsudky, aby zmenil postoje a riskoval, že ho na úrade vyžehlia ako dojnica siláž v žalúdku? Kto naučí znalcov, že skúmať inteligenciu netreba, ale, že hľadať riešenie ako vytvoriť emočné bezpečie pre dieťa v rozdelenej rodine je absolútne najdôležitejšie. No kto? Apel na spoluprácu zostáva iba zbožným želaním.
5. Aké dôsledky má súdne rozhodnutie na deti?
I. V bežnej praxi v Nemecku: V prípade sporného súdneho rozhodnutia zostáva na jednej strane „víťaz“, na druhej „porazený“. V každom takom prípade strácajú deti veľmi mnoho. Vždy zostanú porazené. Nad tým vedú porážky v rodičovskom konflikte pravidelne k opakovaniu, a to ako v rámci súdneho konania, tak aj mimo neho. (J. Rudolph)
II. V interdisciplinárnej („Cochemskej“) praxi: Nakoľko podľa maximy Cochemskej praxe rodičia opäť nájdu najdôležitejšiu rodičovskú schopnosť spoločne konať, stáva sa súdne rozhodovanie nadbytočné. V takom prípade nikto neopúšťa arénu rodinného súdu ani ako víťaz, ani ako porazený. Najväčší zisk majú deti ako najmenej chránený účastníci konfliktu, ktorý bol v ich záujme zneškodnený. (J. Rudolph)
Na Slovensku aréna rodinných súdov v mnohých prípadoch stále pripomína scénu gladiátorských zápasov. Deti, hoci sa ich záujmom každý zaštiťuje, sa krčia v kútoch súdnych siení s hlávkou stiahnutou medzi kolenami a občas ustráchane zdvihnú zrak k dospelým, či už skončili…
6. Aké štandardizované kritériá určujú správny postup, osobitne pri vysoko konfliktných sporoch rodičov?
I. V bežnej praxi v Nemecku: Vysoko konfliktný stret rodičov, ktorí sa snažia presadiť svoje pozície, a preto inštrumentalizovať (využiť niečo na svoje ciele, manipulovať; pozn. JT) inštitúcie a profesie, ktoré sú k dispozícii, prebieha často takto: Angažovanie advokátskej kancelárie, prizvanie rodinného sudcu, do súdneho konania zaangažovanie sociálnych pracovníkov, znalecké posudky, súdom prizvaných znalcov a následne sporné rozhodnutie. Znalecké posudky prichádzajú často k záveru, že situáciu treba upokojiť a ako prostriedok sa označí dočasné vyradenie jedného z rodičov zo života detí. Aplikácia tohto odporúčania vedie spravidla k definitívnemu vyradeniu jedného z rodičov zo života dieťaťa. Rodič, postihnutý takým rozhodnutím rodinného súdu, hľadá pomoc u ďalšej súdnej inštancie, ktorá s využitím celkom rovnakých postupov dospeje k úplne rovnakému záveru. V rámci tohto súdneho konania spolupôsobí najmenej osem profesií: v prvej inštancii okrem sudcu a dvoch advokátov, pracovník odboru sociálnoprávnej ochrany detí a súdny znalec; v druhej inštancii ešte ďalší traja sudcovia. Neraz sa počet zúčastnených profesií blíži k tuctu, keď sa ešte zapojí dohľad nad procesom, porazený rodič angažuje iného advokáta pre druhú inštanciu a prizve sa ďalší súdny znalec. Aj napriek tiež finančne náročnému nasadeniu veľkého počtu odborných profesií sa nedosiahne nič nové, iba ďalšie zabetónovanie konfliktných línií. Konania tohto druhu trvajú často tri či štyri roky a výnimkou nie sú ani súdne spory vlečúce sa šesť alebo osem rokov.
II. V interdisciplinárnej („Cochemskej“) praxi: Rozdiel medzi Cochemskou praxou a klasickým súdnym konaním sme opísali už v odpovediach na predchádzajúce otázky č. 2 a č.3. (J. Rudolph)
Na Slovensku systém funguje rovnako, azda iba s tým rozdielom, že k obvyklým spôsobom nečistých hier treba pripočítať korupciu, klientelizmus, slabú kompetenciu odborníkov, predsudky, zaujatosť, ohýbanie práva a iné nešváry. Všetko pre víťazstvo. Deti sú potom trofejou.
fotografie: Anna Shevts, cottonbro studio