Čo je Cochemská prax? (1. časť)

Čo je Cochemská prax? (1. časť)

Veľa sa o nej hovorí, málo sa o nej vie a ešte horšie sa aplikuje v praxi. Preto sme sa rozhodli sprístupniť tento spôsob riešenia rodinných sporov, v ktorých sú najviac zraňované deti, v seriály článkov, objasňujúcich ako sa to má efektívne robiť. Je síce pravda, že v súčasnosti na súdoch znie výraz Cochemská prax ako skandovanie na futbalovom štadióne. Čiže hlučne a často. Lenže dotknutá verejnosť má z toho zmiešané pocity. Niekde sa veci hýbu na prospech riešenia problémov, väčšinou sa však nezmenilo nič, ak neberieme do úvahy, že pribudli nové posedenia pred pojednávaním. Ale buďme spravodliví, všetko nové trpí detskými chorobami, a preto dajme veciam čas. 

Myslíme si, že zvyšovať povedomie o Cochemskej konvencii a o jej bazálnych princípoch je cestou, ako rozvinúť diskusiu o efektívnom riešení rodičovských sporov, a ako pomáhať, aby sa prax na Slovensku cibrila a smerovala k detským úsmevom. 

Kde sa vzala Cochemská prax? 

Ešte v roku 1992 sa v nemeckom okresnom meste Cochem (okres Cochem – Zell, spolková republika Porýnie – Falcko) sa uskutočnila konferencia odborníkov piatich základných profesií, ktoré sú zaangažované v sociálnoprávnej ochrane detí: sudcov, advokátov, sociálnych pracovníkov, odborných poradní (obdoba našich akreditovaných a im podobných subjektov) a súdnych znalcov. (Autorom konceptu nového modelu rozhodovania o deťoch je sudca Jürgen Rudolph.) O rok neskôr diskurz odborníkov vyústil do prijatia tzv. Cochemskej konvencie, v ktorej sa dohodol cieľ, cesta, metódy a základná báza zosieťovania odbornej kooperácie. Iniciatíva sa časom dostala až na pôdu nemeckého spolkového snemu (pre zaujímavosť – stalo sa tak vďaka nemeckým kresťanským demokratom [CDU]) a následne, v roku 2005, nemecká spolková vláda prijala základné princípy Cochemskej praxe.

Na Slovensku sa  model Cochemskej praxe po prvý raz predstavil z iniciatívy OZ Striedavka a OZ Rada pre práva dieťaťa. V spolupráci s VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave usporiadali 29. apríla 2013 medzinárodnú konferenciu „Nové európske trendy v starostlivosti o deti po rozvode rodičov“, na ktorú prišiel svoje dielo predstaviť autor „Cochemu“, emeritný sudca Jürgen Rudolph. V roku 2014 vyšla v slovenskom preklade jeho kniha „Si moje dieťa“ (vydavateľ: www.striedavka.sk), ktorú prišiel uviesť autor osobne.

Neskôr, v roku 2019, s podporou CEPEJ* (The European Commission for effectivity of Justice – Európska komisia pre efektívnu justíciu), zaviedlo Ministerstvo spravodlivosti SR na Slovensku Cochemskú prax na vybratých súdoch – v Prešove, Kežmarku, Košiciach I., Bratislava II. a Bratislava V., o niečo neskôr potom na súdoch Bardejove, Vranove nad Topľou a v Poprade. Postupne sa tento model začal uplatňovať aj na ďalších okresných súdoch.

*CEPEJ je medzinárodná organizácia založená Radou Európy, ktorej cieľom je zlepšenie efektívnosti súdnych systémov a dosiahnuť, aby súdne systémy členských štátov vybavovali veci bez zbytočných prieťahov, ale zároveň bola zachovaná kvalita rozhodnutí.

Čo znamená Cochemská prax?

Podstatou Cochemskej praxe je zmena uhľa pohľadu na riešenie rodinných konfliktov. Centrom pozornosti je dieťa a dospelí hľadajú spôsoby ako mu po rozpade rodiny vytvoriť emočné bezpečie. To je zásadná zmena, ktorá má vymazať doterajšiu rozhodovaciu prax, založenú na súťaži o lepšieho rodiča. Zásadným imperatívom je rýchlosť. Prvé súdne konanie sa musí uskutočniť do dvoch až troch týždňov od času, kedy rodičia nedospeli k dohode. Tak to vyzerá v Nemecku. Na Slovensku zatiaľ tápeme, pokiaľ ide o rýchlosť a obsah konania. 

Na scénu potom prichádzajú odborníci, ktorí sa usilujú rodičov priviesť k rodičovskej zodpovednosti. Aby pochopili, že pre dieťa je najdôležitejšie, aby nežili v rodičovskom konflikte, aby mali vyvážený vzťah s obidvomi rodičmi, aby každý z rodičov niesol rovnakú zodpovednosť za to, akú kvalitu života bude dieťa mať. V nemeckej praxi tento zámer znamená, že, ak rodičia nedospejú aspoň k minimálnej dohode, potom sudca preruší súdne konanie a do hry sa vložia poradenskí odborníci a, ak si to situácia vyžaduje, aj súdni znalci. Zároveň sa stanoví dátum nasledujúceho konania a dovtedy musia všetci spoločne nájsť cestu z konfliktu. Jednoducho nesúťaží sa, ale hľadá sa riešenie pre deti. Ak sa však systém rozhýbava mesiace, zmysel celej Cochemskej praxe sa rozplýva. Ak sa rodičia medzičasom zacyklili do vriaceho konfliktu, Cochem už nemá veľa šancí. Čas je preto hrou o všetko. 

Ako sa to robí v Nemecku?

Súbor metód a postupov, ktoré sa v krajine zrodu Cochemskej praxe uplatňujú v procese sociálnoprávnej ochrany detí a poručenského súdnictva, vyjadruje 50 otázok. Postupne sa im budeme v našom seriály venovať, na každú z nich prinesieme odpoveď. Na začiatok uvádzame všetky, pretože poskytujú ucelený obraz o tom, čo všetko musia odborníci vziať na zreteľ, aby Cochem zafungoval.

OTÁZKY, z ktorých sa dá porozumieť, ako by mala rodinnoprávna agenda zameraná na dieťa fungovať:

  1. Čo je „rodičovská starostlivosť“ a čo je „rodičovská zodpovednosť“?
  2. Čo znamená „odcudzenie rodiča“?
  3. Čo znamená „symptóm oddelenia rodiča“?
  4. Aký je štandardný postup profesií, pomáhajúcich pri riešení rodičovského konfliktu, pri tomto symptóme?
  5. Aké dôsledky má súdne rozhodnutie na deti?
  6. Aké štandardizované kritériá určujú správny postup, osobitne pri vysoko konfliktných sporoch rodičov?
  7. Majú v spore sa nachádzajúci rodičia na zreteli vnímanie reality z pohľadu svojich detí?
  8. Aké dôsledky má tento spôsob postupu na rodičov?
  9. Prečo musia deti pri vysoko konfliktných sporoch rodičov vždy stratiť dôležitú časť svojho sociálneho prostredia?
  10. V čom je rozdiel medzi „blahom dieťaťa“ a „perspektívou dieťaťa“?
  11. Aký okru osôb najskôr vníma záťaž a problémy detí dotknutých rodičovským konfliktom?
  12. Aké ponuky pomoci majú k dispozícii deti a rodičia?
  13. Čo je poradenstvo?
  14. Čo je mediácia?
  15. Kedy sa využíva advokátska pomoc?
  16. Kedy sa zapája rodinný súd?
  17. Akú úlohu zohráva odbor sociálnoprávnej ochrany detí?
  18. Akú úlohu zohrávajú súdni znalci pri riešení rodičovského konfliktu?
  19. Čo je „diagnostický znalecký posudok“?
  20. Čo je „znalecký posudok orientovaný na riešenie“?
  21. Čo sa rozumie pod pojmom „záležitosti detí“?
  22. Kedy zákon predpokladá prenesenie výhradnej rodičovskej starostlivosti na jedného z rodičov?
  23. Čo znamená „ohrozenie blaha dieťaťa“?
  24. Čo znamená „bojkotovanie styku“?
  25. Čo je „bránenie v styku“?
  26. Ako rozumieť „zneužívaniu zneužitia“?
  27. Čo znamená „asistovaný kontakt“?
  28. Potrebujú deti obidvoch rodičov?
  29. Čo znamená „oddelenie roviny páru od roviny rodičov“?
  30. Čo je „právo styku“?
  31. Čo je „právo na návštevu“?
  32. Kto je advokát dieťaťa?
  33. Kto je „ochranca styku“?
  34. Aké následky plynú pre deti stratou kontaktu, resp. plným prerušením kontaktu s jedným rodičom, v dôsledku rodičovského konfliktu?
  35. Je možné naučiť sa žiť s odlúčením?
  36. Čo je „opatrovateľská rodina“?
  37. Čo je „patchwork-family“ [„zaplátaná rodina“]?
  38. Rozlišuje zákon deti zosobášených a nezosobášených rodičov?
  39. Čo je „zmena priezviska detí“?
  40. Je prípustné spojiť nároky na výživné u nerezidentného rodiča s právom na styk?
  41. Aký rodinný súd je príslušný v spore o deti?
  42. Má nerezidentný rodič, ktorý bol vylúčený zo styku so spoločnými deťmi po rozchode právo na informácie od druhého rodiča ohľadom vývoja detí?
  43. Existuje štúdium s kvalifikáciou pre rodinného sudcu?
  44. Akú úlohu hrajú v rodičovskom konflikte cudzia štátna príslušnosť, pobyt jedného rodiča v zahraničí so spoločnými deťmi, resp. bez nich, akú medzinárodné aj multikultúrne rodinné systémy v Nemecku?
  45. Aké dôsledky má prerušenie vzťahov dotknutých detí pre ďalšie blízke osoby (starí rodičia, pestúni, nevlastní rodičia, druh/družka biologického rodiča, atď.)
  46. Aký vplyv má obvyklý postup pri riešení rodičovského konfliktu na charakter práce: (a) advokátov, (b) odborov sociálnoprávnej ochrany detí, (c) poradcov, (d) súdnych znalcov, (e) rodinných sudcov?
  47. Aké štruktúry zodpovedajú za zotrvávanie na dosiaľ obvyklom spôsobe konania?
  48. Aké zmeny treba?
  49. Aké inštitúcie sú príslušné na vykonanie zmien?
  50. Sú šance na zmenu paradigiem?

 

Postupne prinesieme odpovede Jürgena Rudolpha na každú z otázok a zároveň informácie o tom, ako to je na Slovensku.
Spracované podľa knihy Rudolph, J.: Si moje dieťa. Bratislava, Striedavá starostlivosť o deti, slovensko-česká spoločnosť, 2013.


Zľava: Bohuslav Lenghardt (RPPD), jeden z najznámejších aktivistov a propagátorov striedavej starostlivosti;  Iveta Kačkovičová (RPPD) uznávaná terapeutka rodín a Jürgen Rudolph.
Foto: archív IK


Luboš Patera, bol aktivista a propagátor Cochemskej praxe v Čechách i na Slovensku. Na snímke so svojim priateľom Jürgenom Rudolphom
Foto: archív RPPD


Jürgen Rudolph (na snímke vľavo), Alena Dušatková, prezidentka RPPD (na snímke v strede) a Jozef Tinka, generálny manažér RPPD (na snímke vpravo) na parlamentnej pôde v Bratislave (2013)
Foto: archív RPPD