24 feb Ako sme zabránili deleniu tínedžerov a ako si počíname na súdoch
Bežnému človeku nenapadne, čo všetko dokážu deťom spôsobiť rozvadení rodičia. Je prirodzené, že si po rozchode delia majetok, je bežné, že si založia nové rodiny, že jeden od druhého sa odsťahujú na hony ďaleko. Ale aby si delili deti spôsobom – jedno moje, druhé tvoje? Videl to kedy svet?!
A veru videl.
Rodičia sa doťahovali o dvoch tínedžerov ako dve kofy o posledný kúsok čipky na trhovisku. A nie deň, týždeň, či mesiac, ale rovno štyri roky!
Žiť deťom v takomto prostredí, je ako sedieť na včelom úle, prilepený voskom, zo strachu, so zmršteným obočím a s osím ševelom v bruchu, očakávať, kedy sa včely vyroja a žihadlami nabodajú deťom opuchliny do prasknutia. Hrozná predstava…
V takejto nejakej situácii súd spod Tatier (spod ktorých neuvedieme, prípad je ešte živý) pribral do konania Radu pre práva dieťaťa ako advokáta detí. A veru, užili sme si štyri perné mesiace aj my.
Rodičia, naspeedovaní hnevom, si nevedeli prísť na meno, deti sa bezradne zmietali medzi nimi a nevedeli prečo zrazu musí byť všetko tak, aby si vybrali jedného rodiča, keď chcú oboch. A byť s nimi doma spolu. Ako tomu bolo ešte donedávna.
Rada vstúpila do rodinnej situácie s tým, že sme pozorne vypočuli každého – deti predovšetkým, otca i matku. Precítili sme bolesť, ktorá zostáva stále nespracovaná, vnímali sme deti, stratené v citoch a túžbach a snažili sa nájsť najlepšie z najhorších riešení. Pre deti, nie pre rodičov. Lenže horkýže, raz matka, že sme iba za otca, potom otec, že stále ustupuje a my sme len za matku. Neustále sme riešili, že na deti, na deti pozerajte; lenže, skroť rozzúreného býka… (Tým nemyslíme nikoho z rodičov, ale mieru ich hnevu, samozrejme.)
Po štyroch mesiacoch sa podarilo dosiahnuť, že jedno z detí, ktoré malo nechuť k otcovi, sa podarilo posunúť spôsobom, že neskôr pred sudkyňou vyhlásilo: „každý je nejaký, otca mám rád a chcem byť aj s otcom, aj s mamou“. Otec sa o čosi stíšil, matka začal uvažovať spôsobom, aby vzťahy s deťmi neboli založené na odopieraní otca, ale na pestovaní dobrých citových väzieb. Dokonca sa podarilo zostaviť rodinný plán. A namodelovať spoločnú rodičovskú starostlivosť, napriek tomu, že rodičia začali žiť tristo kilometrov od seba.
Potom prišiel advokát. Matku úplne otočil. A čo platilo včera, neplatilo dnes. Všetko nastavené nie na riešenie, ale na konflikt. Nepodarilo sa prísť na pojednávanie s rodičovskou dohodou, hoci sme ju zostavili precízne a podľa vôle detí i rodičov. Lebo advokát. Zakorenený konflikt sa vtiahol aj do súdnej siene. Celých štrnásť hodín sa pojednávalo (počas dvoch dní) vo výčitkách, nariekaní nad minulosťou, zlobe. Súd dal však Rade veľký priestor, aby sme smerovali do cieľa – nastaviť pravidlá, v ktorých by deti dokázali bezpečne fungovať. Veľkým prínosom bol rešpekt súdu k postojom, názorom a riešeniam zo strany Rady. Iba tak bola nádej, že peklo sporu sa zatvorí. Sudkyňa, ktorú chválime za jej prodetský prístup, po dlhých hodinách zdanlivo beznádejnej snahy o dohodu rezolútne vyhlásila – buď sa dohodnete tu a teraz, alebo vyhlásim autoritatívne rozhodnutie!
Došlo k záverečným rečiam. Advokát matky vyhlásil: „My súhlasíme s rodičovskou dohodou tak, ako ju zostavila Rada pre práva dieťaťa, len by sme chceli upraviť inak zverenie detí…“Chápete to?! Ten advokát, ktorý na začiatku vykričal, že žiadna dohoda nebude! Vlastne, len kvôli tomu sa spočiatku všetko rozsypalo ako domček z karát….
Otec vyhlásil, že súhlasí s dohodou, ktorú predložila Rada. Kolízny opatrovník povedal v záverečnej reči: „Súhlasím so všetkým a podporujem všetko, čo tu povedal doktor Tinka z Rady pre práva dieťaťa…“ A bolo vymaľované!
V záverečnej reči generálny manažér Rady Jozef Tinka vyhlásil: „Rodičia, pamätajte, že tento spor vám zobral všetky práva, máte už len povinnosti! Povinnosť starať sa o svoje deti a zahŕňať ich láskou, aby ste napravili, čo ste rozbúrali!“
V súlade so želaním detí súd na návrh Rady rozhodol, že staršie dieťa (15) sa bude s druhým rodičom stretávať nie na príkaz, ale podľa svojej slobodnej vôle. Rodičia napokon nenamietali proti želaniu dcéry. Mladší syn (13) si zvolil striedavku, a tak bude každé dva týždne cestovať tristo kilometrov hore – dole a striedať spolužiakov v dvoch školách. Rozsudok však nestačí, rodina potrebuje ďalšiu pomoc, a preto odborníci z Rady budú deťom i rodičom pomáhať zvládnuť novú rodinnú situáciu.
Aktuálne sa Rada angažuje ako advokát detí vo viac ako desiatich súdnych konaniach, v ostatnom čase sme boli súčasťou troch dobre ukončených sporov. Napríklad na strednom Považí išlo o takmer päťročný konflikt. Plný zloby, nenávisti, dokonca únosov a skrývania detí, trestných oznámení a mnoho iných nepríjemných vecí. Po siedmych hodinách v súdnej sieni rodičia uzavreli dohodu, vzdali sa odvolania a rozišli sa v zmieri. Po roku, máme správy, že rodina funguje veľmi dobre – deti sú v striedavke, chodia do dvoch škôl, zlepšili sa v učení a dokonca si rodičia dokážu spolu s deťmi sadnúť do cukrárne…
Iný prípad bol smutnejší. Odohral sa na východnom Slovensku. Išlo o päťročného chlapca, kde sa všetko zaseklo na krivom obvinení zo sexuálneho zneužívania, na údajne frenetickom odmietaní otca. Dlhý čas bezradnosti. Dieťa ešte v piatich rokoch na plienkach a matka na príspevku pre invalidné dieťa. Tortúra vyústila k odobratiu dieťaťa, ktoré sa odohralo za asistencie súdu, sociálky, psychológa, učiteliek a policajtov. Na údes všetkých, chlapča celú situáciu zvládlo úplne v pohode. Odišlo s otcom. Po dvoch dňoch skončili plienky, telesná kondícia dieťaťa sa dostala do normálu, chlapec žije pestrými záujmami a prosperuje fyzicky i psychicky. Matka potrebuje odbornú pomoc, iba tak sa môžu vzťahy so synom normalizovať. A na tom záleží všetkým, evidentne najmä otcovi… V tomto prípade možno hovoriť o záchrane dieťaťa.
Skúsenosť Rady ukazuje, že tam, kde sa súd pri vleklých konfliktných rodinných sporochrozhodne pribrať do konania Radu, vytvorí rešpektujúcu atmosféru, tam sa dá relatívne rýchlo dopracovať k riešeniam, ktoré upokoja vzťahy a zlepšia kvalitu života detí.
V pozícii advokáta detí sa nesústreďujeme len na pojednávania. S rodinou sa snažíme pracovať, skúmame podstatu rodinného problému a usilujeme sa stíšiť hnev rodičov… Mnohí totiž ani netušia, že spor o to, kto „vyhrá“ dieťa, je reálnym rizikom pre zdravie a život detí. Podľa dlhodobého výskumu na Harvardovej univerzite sa ukázalo, že až 91% detí, ktoré mali v detstve zlý vzťah s matkou, a 82% detí, ktoré mali zlý vzťah s otcom, v strednom veku ochoreli vážnymi chorobami (rakovina, choroby srdca, cukrovka a pod.)...
Každé „víťazstvo“ rodiča je prehrou dieťaťa a jeho budúcnosti.
Photo by Rachael Crowe on Unsplash