Netušené zmeny, ktoré môžu zamávať s čarodejníkmi v poručenskom súdnictve

18 jan Netušené zmeny, ktoré môžu zamávať s čarodejníkmi v poručenskom súdnictve

Ministerka spravodlivosti v relatívnej tichosti zmenila trestný zákon a vypustila džina z fľaše! Možno si človek, ktorý žije v strese a napätí z porozchodovej traumy a boja o deti, ani nevšimne, že na mnohé problémy sa našiel liek. Volá sa ohýbanie práva a stal sa súčasťou trestného zákona (§ 326a). Presne cieli na problémy, s ktorými si doposiaľ mnohí rozvadení rodičia nevedeli pomôcť. Zasahuje do najskrytejších zákutí justičného systému a dáva nádej, že vojna o deti už nemusí byť taká drastická, aby vymazávala z ich života jedného z rodičov. Slabšieho. Vždy je to o tom, kto má peniaze alebo preferované pohlavie, ten má moc a na súdoch vyhráva.

„Moc korupcie je učupená v každom mimoprocesnom oslovení sudcu vo veci, v ktorej koná na základe jej pridelenia podľa vopred schváleného rozvrhu práce. Zásady spravodlivého procesu zakazujú sudcovi prihliadať na akékoľvek podnety, ktoré prichádzajú zvonka a nie sú súčasťou súdneho spisu,“ tvrdí Daniel Šváby, sudca Súdneho dvora Európskej únie.[1] Ach, jaj, ako dobre vieme, o čom hovorí. „Každý mimoprocesný záujem o informáciu o stave konania alebo žiadosť o skoré vytýčenie pojednávania, či iný podobný spôsob korumpovateľného oslovenia sudcu v súvislosti s vecou, ktorú práve rozhoduje, nech sa javí akokoľvek nevinne, je premysleným zásahom do súdneho procesu zvonka, ktorý poškodzuje autoritu súdu“, vysvetľuje Šváby a dodáva, že „ak sudca nemá zábrany osloviť takýmto spôsobom svojho kolegu, naznačuje tým, že aj jemu sa možno takto prihovoriť. Za plentou spravodlivosti takto vzniká neprípustný začarovaný kruh vzájomných kolegiálnych služieb a protislužieb. Takéto správanie sudcov nemôže v žiadnom prípade zostať mimo dosahu inštitučnej sankcie.“

S korupciou kráča ruka v ruke nespravodlivosť. Rozhodovanie, ktoré nový trestný paragraf definuje tak, že „kto ako sudca (…) pri rozhodovaní svojvoľne uplatní právo a iného tým poškodí alebo zvýhodní, potrestá sa odňatím slobody na jeden až päť rokov.“ Ak pôjde o deti sadzba sa zvýši na tri až osem rokov.

Nepôjde však len o sudcu, ako píše sudca Peter Šamko v Právnych listoch z 26.42020: „Pá­cha­te­ľom, či spolu­pá­cha­te­ľom tres­tné­ho či­nu prek­rú­te­nia prá­va mô­že byť iba špe­ciál­ny sub­jekt, av­šak nie je vy­lú­če­né, aby iná oso­ba bo­la v pos­ta­ve­ní účast­ní­ka na tom­to tres­tnom či­ne (nap­rík­lad ad­vo­kát, kto­rý úmy­sel­ne pos­kyt­ne sud­co­vi ná­vod na zjav­ne nes­práv­nu ap­li­ká­ciu práv­nej nor­my v pros­pech je­ho klien­ta, res­pek­tí­ve nap­rík­lad ozna­mo­va­teľ, kto­rý po do­ho­de s po­li­caj­tom uve­die úmy­sel­ne nep­rav­di­vé in­for­má­cie o údaj­nej tres­tnej čin­nos­ti inej oso­by, kto­ré nás­led­ne po­li­cajt úmy­sel­ne vy­uži­je na vzne­se­nie ob­vi­ne­nia, ho­ci vie, že tres­tné ozná­me­nie je lži­vé, res­pek­tí­ve vie, že do­po­siaľ ne­má žiad­ne dô­ka­zy o tres­tnej čin­nos­ti inej oso­by).“

Podľa Šamkovej úvahy by mohol byť spolupáchateľom akýkoľvek verejný činiteľ, ktorý bude mať vplyv na rozhodovanie v podstatných právnych otázkach. A práve sem sa, podľa nášho názoru, vmestia napríklad forenzní znalci, kolízni opatrovníci alebo iní odborníci, ktorí podávajú svoje stanoviská v poručenskej agende. Takúto úvahu podporuje aj Šamkov ďalší výklad: „Pá­cha­te­ľom, či spolu­pá­cha­te­ľom tres­tné­ho či­nu prek­rú­te­nia prá­va mô­že byť iba špe­ciál­ny sub­jekt, av­šak nie je vy­lú­če­né, aby iná oso­ba bo­la v pos­ta­ve­ní účast­ní­ka na tom­to tres­tnom či­ne (nap­rík­lad ad­vo­kát, kto­rý úmy­sel­ne pos­kyt­ne sud­co­vi ná­vod na zjav­ne nes­práv­nu ap­li­ká­ciu práv­nej nor­my v pros­pech je­ho klien­ta, res­pek­tí­ve nap­rík­lad ozna­mo­va­teľ, kto­rý po do­ho­de s po­li­caj­tom uve­die úmy­sel­ne nep­rav­di­vé in­for­má­cie o údaj­nej tres­tnej čin­nos­ti inej oso­by, kto­ré nás­led­ne po­li­cajt úmy­sel­ne vy­uži­je na vzne­se­nie ob­vi­ne­nia, ho­ci vie, že tres­tné ozná­me­nie je lži­vé, res­pek­tí­ve vie, že do­po­siaľ ne­má žiad­ne dô­ka­zy o tres­tnej čin­nos­ti inej oso­by).(..) Trest­ný čin prek­rú­te­nia prá­va mož­no spá­chať aj ne­pria­mo, t. j. ako tzv. ne­pria­my pá­cha­teľ. Nap­rík­lad v se­nát­nej ve­ci pred­se­da se­ná­tu úmy­sel­ne ok­la­me prí­se­dia­cich oh­ľad­ne pod­stat­ných práv­nych sku­toč­nos­tí pre­rokúva­né­ho prí­pa­du, čím ich fak­tic­ky ov­plyv­ní tak, že hla­su­jú za ur­či­té roz­hod­nu­tie, kto­ré sa prie­či zá­ko­nu, av­šak sám pred­se­da se­ná­tu hla­su­je pro­ti nim, pro­ti ich roz­hod­nu­tiu s vý­sled­kom, že zos­ta­ne preh­la­so­va­ný (na stra­ne jed­nej pred­se­da se­ná­tu hla­so­val za zrej­mý vý­klad práv­nej nor­my, na stra­ne dru­hej však ne­pria­mo úmy­sel­ne spô­so­bil, že vý­sle­dok roz­ho­do­va­cie­ho pro­ce­su bol v roz­po­re s ob­sa­hom práv­nej nor­my).“

Hoci nové ustanovenie trestného zákona dáva veľký priestor na potláčanie korupcie a nespravodlivosti, nie všetko, čo sa bude javiť ako zneužívanie práva aj takým skutkom bude. Sudca Šamko vysvetľuje, že „pre napl­ne­nie zna­kov skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu prek­rú­te­nia prá­va ne­bu­de pre­to sta­čiť ani úmy­sel­né nes­práv­ne ap­li­ko­va­nie práv­nej nor­my, ak to­to po­chy­be­nie nie je zá­važ­né (pod­stat­né pre roz­hod­nu­tie), ale pôj­de nap­rík­lad iba o úmy­sel­ne nes­práv­ny vý­klad práv­nej nor­my v ne­pod­stat­nej čias­tko­vej otáz­ke, kto­rá ne­ma­la žiad­ny ale­bo len za­ned­ba­teľ­ný vplyv na cel­ko­vé roz­hod­nu­tie. Ne­mec­ká ju­di­ka­tú­ra uvá­dza, že o tom, či doš­lo k pod­stat­né­mu (zá­sad­né­mu) po­ru­še­niu zá­ko­na, sa mu­sí roz­hod­núť na pod­kla­de cel­ko­vé­ho po­sú­de­nia ob­jek­tív­nych a sub­jek­tív­nych okol­nos­tí.“

Každý zákon je taký dobrý, ako dobre s ním vedia ľudia zaobchádzať, ako účinne dokážu zabrániť neprávostiam, pomôcť slabším a ochrániť pred svojvôľou mocných. V každom prípade vznikla nádej, že zlá komunikácia medzi rodičmi, ktorá je podmienkou pri rozhodovaní, kto bude zodpovedný za dieťa v rozdelenej rodine, už nebude ignorovať stav, keď jeden rodič komunikuje a až čaruje, aby sa dohodol, ten druhý uhýba a súd mu aj tak zverí dieťa. Lebo moc. Lebo peniaze. Vidíme v tom príležitosť, ako zastaviť prax mnohých forenzných znalcov, ktorí svoje odporúčania vyťahujú z klobúka. Zákonná úprava zasiahne aj do práce kolíznych opatrovníkov. Nebudú môcť robiť závery od stola podľa zvyku svojich starých materí alebo podľa názorov svojich rozvedených kolegýň. Možno sa urobí prekážka pre vojnu advokátov, ktorí, v nasadení v prospech svojho klienta, obetúvajú najlepší záujem dieťaťa. Zákon prináša nádej, bude na aktéroch jeho aplikácie, ako zručne dokážu nové pravidlá využiť v prospech lepšieho života detí z rozdelených rodín.

Rada pre práva dieťaťa bude podporovať každého, kto bude mať prvoradý záujem chrániť dobré rodinné vzťahy dieťaťa. Všade. Na súdoch. Na sociálkach. V škole, či u lekára…

Jozef Tinka

[1] Pozri SME, zo dňa 9.1.2021