21 mar SOCIÁLKY BY UŽ S DEŤMI NEMALI CHODIŤ NA SÚD
Deti pred súdom čaká zásadná zmena – majú mať svojho advokáta. Ministerstvo spravodlivosti, ako sme sa dozvedeli na spoločnom stretnutí s JUDr. Jurajom Palúšom, generálnym riaditeľom sekcie legislatívy namiesto postu kolízneho opatrovníka zavedie inštitút procesného opatrovníka.
Na ministerstve pôsobí pracovná komisia, ktorá rieši problémy, súvisiace so zastupovaním detí pred súdom. A odborné debaty dospeli ku konsenzu: kolízne opatrovníctvo si vyžaduje nový prístup. Riešiť ho má novela zákonov, ktorá prinesie zásadnú zmenu – dieťa bude mať tzv. procesného opatrovníka. Do úvahy prichádzajú blízke osoby alebo iné subjekty, napríklad Centrum právnej pomoci, alebo advokát. Úlohou procesného opatrovníka bude obhajoba procesných práv maloletých v každom súdnom konaní. Oddelí sa tým sociálna práca od právneho zastupovania. Doteraz sa obidve pozície spájali spravidla v osobe sociálneho pracovníka.
Dieťa potrebuje advokáta
Vravíme, skvelá správa. Otázku detského advokáta sme totiž otvorili ešte v roku 2016. Obrátili sme sa vtedy na vtedajšiu ombudsmanku s návrhom, aby podporila vytvorenie statusu advokáta. Hoci sa naša myšlienka neskôr objavila v jej správe pre parlament, všetko akosi vyprchalo. Až po dlhých rokoch sa myšlienka znovuzrodila v podobe iniciatívy ministerstva spravodlivosti.
Zdá sa, že post procesného opatrovníka detí sa čoskoro stane realitou a, pokiaľ budeme hovoriť o právnom zastúpení detí, zaradíme sa medzi tie lepšie európske krajiny.
Chceme súdneho facilitátora detí
Koncept procesného opatrovníka detí je kompatibilný s našou predstavou o súdnom facilitátorovi detí. Vychádza zo širšieho ponímania ochrany detí, najmä v rodinných konfliktoch. Rozhodujúce je totiž zmeniť paradigmatický prístup: od doterajšieho štátneho paternalizmu sa posunúť k participatívnosti. Znamená to, že rodičia nemôžu každú nezhodu riešiť cez súdy a sociálky, ale mali by byť predovšetkým sami zodpovední za svoje zlyhania. Navrhujeme preto inovatívne riešenie, ktoré má potenciál významne zredukovať hypertrofiu rodičovských sporov po rozpade rodiny. Má ním byť nový systém, založený na facilitácii, s prvkami koučingu i mediácie a s finančnou spoluúčasťou rodičov. Pretože hmotná zainteresovanosť je – podľa našich skúseností – silným motivačným faktorom, aby prinútila ľudí ku konsenzuálnemu správaniu i konaniu.
A najmä – ústredným leitmotívom všetkého musí byť dieťa, nielen formálne, ale aj fakticky. Dieťa musí byť subjektom práva, nie objektom, ako tomu je doteraz. Súd musí pristupovať k rodičovským sporom nie z pozície „čo s deťmi?“, ale „čo s rodičmi?“, ako vytvoriť funkčný model, aby dieťa nestratilo žiadneho z nich.
Rada chce zákon o súdnom facilitátorovi dieťaťa.
Súdny facilitátor dieťaťa by mal byť nezávislý odborník poverený súdom, ktorého úlohou bude:
- Chrániť záujmy dieťaťa v súdnom konaní – vystupuje ako jeho hlas a zabezpečuje, aby súdne rozhodnutie vychádzalo z objektívneho posúdenia jeho potrieb a práv.
- Facilitovať komunikáciu medzi rodičmi – podporuje rodičov v nachádzaní riešenia konfliktov a napomáha zdravej výchove dieťaťa.
- Poskytovať odborné usmernenie súdu – analyzuje rodinnú situáciu a ponúka odborné odporúčania, ktoré môžu súdu pomôcť pri rozhodovaní.
Súdny facilitátor dieťaťa by nahradil doterajšiu funkciu kolízneho opatrovníka. Jeho úloha by však bola širšia – okrem ochrany dieťaťa v súdnom konaní by zohrával aktívnu rolu aj pri riešení rodinných sporov. Mohol by si k tomu prizvať advokáta detí, psychológa, znalca, poprípade ďalších odborníkov, ale napríklad aj osobu blízku dieťaťu, ktorá by podporovala komunikáciu s maloletým v záujme získať jeho autentický názor.
Advokát detí z dielne ministerstva spravodlivosti je takmer hotová vec, myšlienku súdneho facilitátora sme nastolili a očakávame ako sa k tomu štát postaví. V každom prípade budeme naďalej moderovať tento originálny koncept, pretože veríme, že v ňom tkvie modus operandi pre zníženie preťaženosti súdov rodinnými spormi a zbytočných prieťahov v súdnych konaniach.
Jozef Tinka