LIEČBA A PREVENCIA ZAVRHOVANIA RODIČA

26 apr LIEČBA A PREVENCIA ZAVRHOVANIA RODIČA

Zavrhovanie rodiča (ZR) má výrazný dopad na deti aj na zavrhnutých rodičov. U zavrhujúcich detí je zvýšené riziko, že neskôr budú mať problémy s dôverou a so vzťahmi, s depresiou a požívaním návykových látok. Pre odmietnutého rodiča je bolesť neznesiteľná. Tento článok pojednáva o ZR z dvoch hľadísk. Prvá časť sa zaoberá popisom ZR z pohľadu rodiča, ktorý je zároveň lekárom. Druhá časť, ktorej autorom je odborník na forenznú detskú psychiatriu, vysvetľuje, ako možno predchádzať tragédii ZR a ako ju liečiť.

„Strata“: Ako rodič prežíva zavrhnutie (Philip M. Koszyk)

ZR ubližuje ľuďom bezohľadu na ich postavenie v spoločnosti. Doktor Jones (meno a identitu sme zmenili) sa so mnou podelil o vlastný príbeh. Myslím si, že presne znázorňuje devastujúci jav, ktorý každoročne poškodzuje tisíce rodín.

UKÁŽKOVÝ PRÍPAD

Rovnako ako mnoho iných mladých odborníkov, aj doktor Jones zistil, že je náročné vyvážene zosúladiť pracovný a rodinný život. Keď boli jeho deti ešte malé, miloval čas, ktorý strávil s nimi. Hral sa na podlahe s dcérou s Barbinami, so synmi sa celé hodiny s hravosťou naháňal. Často chodili všetci do parku, sami traja. Veľkú časť starostlivosti o domácnosť prenechával ich matke. Vodila deti lekárom, starala sa o hodiny tanca a termíny ich vystúpení. Predpokladal, že takéto usporiadanie rolí v rodine je prirodzené.

Keď deti začali navštevovať školu, zabehnutý systém sa zmenil. Manželstvo postihla kríza. Pokúsil sa však zostať „kvôli deťom“.

Deti všade chodili so svojou matkou a otec s nimi trávil stále menej času. Doktor Jones si to najskôr neuvedomil, zakaždým bol nejaký dôvod, existovalo nejaké ospravedlnenie. Nenápadne sa však začal proces ZR.

Uplynulo niekoľko rokov, kým sa rodičia napokon rozviedli.

Doktor Jones sa chcel stať opäť takým rodičom, akým vedel, že je, ak sa vytratí prílišný dohľad jeho bývalej nad deťmi. Naivne si myslel, že všetko sa upraví do pôvodnej kvality vzťahov. No nevychádzalo to podľa predstáv. Stratený čas vzťah veľmi naštrbil. Deti sa vzdialili.

Po nejakom čase jednoducho odmietali ísť s ním. Vyskúšal vari všetko: mediáciu, rodinné poradenstvo, aj návrhy na súd a súdne konanie. Bez úspechu.

Podcenil moc ZR, protivníka, ktorý neakceptuje žiadne kompromisy.

Koncept ZR odborníci opísali v právnej a psychologickej literatúre už dávno, ale súčasné označenie dostal tento fenomén až v roku 1985 od MUDr. Richarda Gardnera, detského psychiatra. Gardnerove metódy sa od začiatku stretávali s kritikou a verejnosť túto tému vnímala kontroverzne.

Doktor Jones sa pokúsil zistiť o ZR všetko. Čítal literatúru, zúčastnil sa online kurzu. Vyzeralo to tak, že všetko, čo sa dozvedel, zodpovedalo jeho skúsenosti. Postoje a správanie, ktoré jeho deti prejavili, zodpovedali opisom Gardnera a ďalších. Zrazu nič z toho, čo urobil alebo povedal, nebolo v poriadku. Keď sa detí ustarostene spýtal, prečo sa veci zmenili, dôrazne odpovedali, že je to ich názor a nemá nič spoločné s matkou. Ale nevedeli uviesť žiadne podrobnosti.

Doktor Jones sa obrátil na poradcov, vysoko trénovaných a empatických odborníkov v oblasti rodinnej dynamiky. Povedali mu: „Neurobili ste nič zlé, ale nemôžete zmeniť to, čo sa stalo. Musíte to prijať. “ Slová, ktoré sa ťažko počúvajú ako lekárovi, tak aj ako otcovi.

Odpovede hľadal u kňaza. A modlil sa. „Rovnako ako voda, môj život steká preč, všetky moje kosti mäknú. Moje srdce je ako vosk, topí sa so mnou.“

Vďaka úsiliu rastúceho počtu špecializovaných lekárov, ktorí sa zaoberajú duševným zdravím a správaním, sa ZR postupne uznáva ako porucha. Nedávno ju navrhli ako indikovaný ukazovateľ v ICD-11, v rámci diagnózy QE52.0 Problém vzťahu medzi opatrovateľom a dieťaťom.

Koncept ZR je v DSM-5, nie síce ako samostatná diagnóza. Ako súčasť širšie koncipovanej diagnózy.

Aj Americká akadémia detskej a adolescentnej psychiatrie a Americká akadémia pediatrie zahrnuli ZR do usmernení ako posudzovať správanie detí.

Za roky, odkedy sa doktor Jones a jeho manželka rozviedli, nedostal otec ani jeden pozdrav ku Dňu otcov. Ani raz mu nezavolali na narodeniny. Vôbec nič na Vianoce. Skončenie školy sledoval z diaľky, ako nevítaný hosť. Nezúčastnil sa mnohých míľnikov – slávnostné odovzdávanie cien, promócie, návštevy na vysokých školách. Zmeškal aj malé okamihy – obed, rozprávanie príhod, jednoduchý spoločný čas.

Pre doktora Jonesa je ťažké byť s rovesníkmi, ktorí sú tak hrdí na úspechy svojich detí. Konverzácia, hoci iba malý rozhovor, sa stáva nepríjemným. Ako patriť do komunity a spoločnosti, v ktorej nás často definujú ako rodičov? Ako sa dá vyrovnať s hanbou?

Ďalším prenasledujúcim aspektom ZR je obava rodiča o blaho svojich detí. Literatúra o dospelých deťoch so ZR nie je práve povzbudivá. Nie vždy sa stane, že deti „nakoniec prídu“, ako často v dobrom úmysle vravia ľudia. Doktor Jones sa obáva, či ešte niekedy uvidí svoje deti. Budú schopní vytvoriť dôveryhodné a milujúce vzťahy? Budú v poriadku?

Doktor Jones sa dozvedel o Študijnej skupine pre zavrhovanie rodiča (PASG), organizácii, ktorá sa venuje vývoju a podpore výskumu skúmajúcemu príčiny, vyhodnotenie, prevenciu a liečbu ZR. Medzi inými akademickými aktivitami, sa každoročne koná medzinárodná konferencia, na ktorej sa stretávajú odborníci z oblasti duševného zdravia, právnici, sociálni pracovníci a zavrhnutí rodičia, aby lepšie porozumeli tomuto deštruktívnemu javu. Toto úsilie rodičom z celého sveta, podobným ako doktor Jones, dáva nádej. A s nádejou a porozumením prichádza určitý stupeň akceptácie.

ZR prekračuje rodové a sociálno-ekonomické hranice. Nie je známe, či sa u lekárov zvyšuje riziko ZR. Zahĺbenie sa do praxe klinického lekárstva však môže spôsobiť, že lekári budú emocionálne nedostupní a nevedomí. Rovnováha medzi profesionálnym a osobným životom sa môže narušiť. Zvyšovanie povedomia o ZR u rodičov, a všetkých, ktorí intervenujú do vysokokonfliktných rozvodov, je prvým krokom k účinnej prevencii.

Prevencia a liečenie (William Bernet)

Tragédiou je, že ZR sa vôbec vyskytuje. Niektorí autori porovnávajú ZR s nečakanou predčasnou smrťou. Pre odmietnutého rodiča je to ako smrť jeho dieťaťa. Pre dieťa je to porovnateľné s predčasnou smrťou rodiča, navyše komplikovanou bolestivými pocitmi viny dieťaťa, že prispelo k strate rodiča. To znamená, že dieťa sa stotožnilo s indoktrináciou preferovaného rodiča a aktívne odmietlo zavrhnutého rodiča – bez akéhokoľvek rozumného dôvodu.

ZR je duševný stav, pri ktorom dieťa – zvyčajne také, ktorého rodičia sú vo vysoko konfliktnom rozchode alebo rozvode – sa silne primkne k jednému rodičovi (uprednostňovaný rodič) a odmieta vzťah s druhým rodičom (zavrhnutý rodič) bez legitímneho dôvodu. Zdôrazňujeme – bez rozumnej príčiny.

Konvencia väčšiny autorov rozlišuje medzi dvomi pojmami: medzi odcudzením, pri ktorom dochádza k oprávnenému odmietnutiu rodiča, a medzi zavrhnutím, ku ktorému dochádza bezdôvodne.

Identifikácia alebo diagnostika ZR sa zakladá na päťfaktorovom modeli. Ak sú prítomné, je veľmi pravdepodobné, že rodina prežíva ZR:

Faktor jedna: dieťa sa aktívne vyhýba, odporuje alebo odmieta vzťah s rodičom.

Faktor dva: predchádzajúci pozitívny vzťah medzi dieťaťom a teraz odmietnutým rodičom.

Faktor tri: neexistencia zneužívania alebo zanedbávania dieťaťa alebo vážnych chýb v starostlivosti zo strany teraz odmietnutého rodiča.

Faktor štyri: použitie viacerých spôsobov konania zo strany preferovaného rodiča, aby odcudzil dieťa od druhého rodiča.

Faktor päť: odcudzené dieťa manifestuje veľa alebo všetkých osem prejavov správania sa dieťaťa, zasiahnutého ZR. (Pozri tabuľka.)

Podobne ako mnoho iných psychiatrických porúch, môže byť závažnosť ZR klasifikovaná ako mierna, stredná a závažná. Toto je dôležitá vlastnosť, pretože vhodný zásah do tohto mentálneho stavu závisí od závažnosti konkrétneho prípadu. Aj keď výber liečby závisí predovšetkým od príznakov u dieťaťa, môže tiež závisieť od intenzity indoktrinácie a prístupu manipulujúceho rodiča.

Mierne ZR znamená, že dieťa odmieta kontakt so zavrhnutým rodičom, ale keď už sú spolu, tak sa dieťa s rodičom zabáva. Typická intervencia pri miernom ZR je dôrazne formulovaná inštrukcia alebo psychoedukácia. Sudca môže napríklad jasne nariadiť rodičom, aby prestali vystavovať svoje dieťa konfliktu a prestali podkopávať vzťah dieťaťa s druhým rodičom. Alebo sa môže koordinátor stretnúť s rodičmi, aby im pomohol komunikovať konštruktívne a podporiť vzájomný vzťah každého rodiča s dieťaťom.

Stredné ZR znamená, že dieťa dôrazne odmieta kontakt a počas spoločného času s odmietaným rodičom je dieťa v neustálom odpore. Liečba stredne závažnej ZR – za predpokladu, že obaja rodičia sú odhodlaní a spolupracujú v rámci intervencie – sa zvyčajne zameriava na zmenu správania rodičov (t. j. znížiť početnosť konfliktov, zlepšiť komunikáciu). Koordinátor spolupracuje s obidvomi rodičmi spoločne. Individuálne poradenstvo alebo koučing sa zvyčajne zabezpečuje pre preferovaného rodiča, zavrhovaného rodiča a dieťa. Tento prístup však nebude fungovať, ak preferovaný rodič neschvaľuje a nepodporuje liečebný program a pokračuje v manipulatívnom správaní.

Silné ZR znamená, že dieťa vytrvalo a neúnavne odmieta kontakt a môže sa skryť alebo utiecť, aby sa vyhlo kontaktu so zavrhnutým rodičom. Keď dieťa prejaví závažnú úroveň ZR, manipulujúci rodič je zvyčajne posadnutý cieľom zničiť vzťah dieťaťa s druhým rodičom. Manipulujúci rodič má malý nadhľad alebo žiadny a je presvedčený o správnosti svojho správania.

Zvyčajne treba chrániť dieťa pred vplyvom manipulujúceho rodiča vyňatím dieťaťa z jeho opatery, čím sa výrazne skracuje jeho čas s dieťaťom a vyžaduje sa dohľad nad kontaktom tohto rodiča s dieťaťom. To znamená, že ak rodič úmyselne spôsobí, že dieťa odmietne svoj vzťah s druhým rodičom, predstavuje to psychologické zneužívanie dieťaťa. Intervencia je podobná ako v prípadoch fyzického týrania alebo sexuálneho zneužívania, t. j. odňatie dieťaťa zo starostlivosti tohto rodiča, aspoň dočasne.

Je dôležité identifikovať ZR v ranom štádiu, keď je stav mierny a relatívne liečiteľný; závažné prípady ZR sú oveľa ťažšie riešiteľné a zvrátiteľné. Napríklad je pravdepodobné, že veľmi skoré prípady ZR sa dostanú do pozornosti terapeutov v súkromnej praxi a v centrách duševného zdravia, ktorí pracujú s deťmi rodičov smerujúcich k rozvodu. Keď lekári prvého kontaktu lepšie porozumejú ZR, budú schopní intervenovať rodičovským poradenstvom a psychoedukáciou v ranom štádiu, keď sa stav dá ešte dobre liečiť.

Prevencia je, samozrejme, dôležitejšia ako včasná intervencia. Rôzni autori navrhli stratégie prevencie ZR, počnúc intervenciami s jednotlivými deťmi, cez vzdelávanie sudcov až po zmeny celého systému rodinných súdov. Napríklad v USA existuje preventívny program s názvom Nechcem si vybrať: Ako sa môžu deti v školskom veku vyhnúť tomu, aby si zvolili len jedného rodiča. Je to štruktúrovaný program skupinových diskusií s deťmi rozvedených rodičov, ktorý je možné implementovať prostredníctvom školských poradcov.

Veľmi často sa pripomína, že je dôležité vzdelávať psychiatrov, psychológov, sociálnych pracovníkov, právnikov a sudcov v súvislosti so ZR, aby rodičom pomohli vyhnúť sa tejto katastrofe, keď rodičia podniknú kroky k ukončeniu manželstva. Navrhuje sa tiež, aby štandardným usporiadaním, pre deti po rozvode rodičov, bola striedavá starostlivosť. Striedavá starostlivosť zvyčajne znamená, že dieťa žije s každým rodičom najmenej 40% času; zvyčajne dieťa strieda bývanie u oboch rodičov v týždňových intervaloch.

Najdramatickejším odporúčaním na zníženie konfliktu rodičov po rozvode je prepracovať celý súdny systém v krajine. Znamenalo by to zastavenie používania kontradiktórnych metód riešenia sporov na rodinných súdoch. Nahradenie kontradiktórnych metód povinnou štruktúrovanou rodinnou mediáciou, určenou na riešenie sporov medzi rodičmi maloletých detí. Štruktúrovaná rodinná mediácia je overená časom, podporujúca spoluprácu a optimálna metóda riešenia rodinných sporov.

ZR je nesmierne frustrujúce pre rodičov, ktorí sa ocitli opovrhnutí a odmietnutí svojimi deťmi – hoci sa predtým tešili šťastnému a zdravému vzájomnému vzťahu. ZR je výzvou pre odborníkov v oblasti duševného zdravia a právnikov, ktorí sa s ním stretávajú na svojich klinikách a súdnych sieňach. Ako spoločnosť sa musíme imunizovať proti tomuto patogénu – úloha, ktorá bude zahŕňať výučbu študentov a praktikantov o ZR, ďalšie vzdelávanie psychológov a právnických profesií, orientáciu personálu na ochranu detí tak, aby rozpoznali psychologické zneužívanie detí a ovplyvnenie predstaviteľov vlády, aby zmenili zákony, politiky a praktiky súvisiace s deťmi rozvedených rodičov.

Autori:

MUDr. Philip M. Koszyk – gastroenterológ, Bloomington, štát Illinois, USA.

MUDr. William Bernet – emeritný profesor, Psychiatrický ústav, Vanderbilt University School of Medicine, Nashville, štát Tenessee, USA. Zakladateľ a prvý predseda PASG.

ZDROJ: KOSZYK, Ph. M., BERNET, W.: Treatment and Prevention of Parental Alienation. In Psychiatric Times. [online]. [2020-04-26] Dostupné na: https://www.psychiatrictimes.com/forensic-psychiatry/treatment-and-prevention-parental-Alienation

Ilustračné foto: ©freshidea/AdobeStock

Literatúra:

1. Gardner RA. Recent trends in divorce and custody litigation. Academy Forum. 1985;29:3-7.

2. Psalm 22:15. The New American Bible. 1987. Iowa Falls, IA: Catholic World Press.

3. American Academy of Child and Adolescent Psychiatry. Practice parameters for child custody evaluations. J Am Acad Child Adoles Psychiatry. 1997;36(10 Suppl):57S–68S.

4. Cohen GJ, Weitzman CC, AAP Committee on Psychosocial Aspects of Child and Family Health, AAP Section on Developmental and Behavioral Pediatrics. Helping children and families deal with divorce and separation. Pediatrics. 2016;138:1–8.

5. Baker AJL. Adult Children of Parental Alienation Syndrome: Breaking the Ties That Bind. New York, NY: WW Norton; 2007.

6. Bernet W. Introduction to parental alienation. In: Lorandos D, Bernet W, eds. Parental Alienation- Science and Law. Springfield, Illinois: Charles C Thomas; 2020.

7. Gardner RA. The Parental Alienation Syndrome: A Guide for Mental Health and Legal Professionals. Cresskill, NJ: Creative Therapeutics; 1992.

8. Andre KC, Baker AJL. I Don’t Want to Choose: How Middle School Kids Can Avoid Choosing One Parent over the Other. New York: The Vincent J. Fontana Center for Child Protection; 2009.

9. Richard D. Non-adversarial resolution: All cases between parents of minor children. In: Lorandos D, Bernet W, eds. Parental Alienation- Science and Law. Springfield, IL: Charles C Thomas; 2020.

Preložil: Bohuslav Lenghardt

Odborne zredigoval: Jozef Tinka