24 feb Aj ja mám svojho Boha
Viera. Taká obyčajne neobyčajná vec. Niečo, kvôli čomu sú niektorí ľudia ochotní urobiť čokoľvek. Niečo, čo dokáže človeku veľmi pomôcť, alebo aj veľmi mu ublížiť.
Viera bola vždy jednou z najkontroverznejších tém. Ako v rodine, v ktorej sa odohral tento príbeh.
Karin vyrastala v silne veriacej rodine. Babka i dedko boli veľmi silní veriaci, a ich dcéra, Kajina mama, sa pobrala cestou svojich rodičov, cestou Boha a dúfala, že Kaja bude rovnaká ako zvyšok rodiny.
Dokiaľ bola Kaja malá, vierovyznanie ju nijako osobitne nezamestnávalo, nezaujímala sa o to. Robila to, k čomu ju rodina smerovala. Modlievala sa každý deň, chodila do kostola a s mamou si pred spaním čítala bibliu. Čím však bola staršia, tým menej sa stotožňovala s kresťanskou vierou. Najprv to skrývala a potajme chodievala do knižnice čítať knižky, čo jej doma zakazovali. Jej rodina považovala iné ako katolícke vierovyznanie za neodpustiteľný hriech. Karin sa ale čím ďalej, tým viac začínala hľadať, presne tak, ako to u dospievajúcich býva. V jej veku začína etapa spoznávania samej seba, zisťovania kto je. Každovečerné modlitby s rodičmi sa tak stali neželanou povinnosťou.
Raz si z knižnice doniesla knihu o budhizme, veľmi ju zaujala. Chcela o tom náboženstve vedieť viac a vedela, že od rodičov by sa to nikdy nedozvedela. Vždy ju bavilo čítať. Knihy boli pre ňu najlepším a najdôveryhodnejším zdrojom informácií. Najmä, keď odpoveď na každú zvedavú otázku bola doma zakaždým odpoveďou iba v duchu vierovyznania.
Nedeľné omše neboli vykúpením tak, ako by pre veriaceho mali byť. Boli skôr akoby trestom… Pre nátlak mamy a starých rodičov, ktorý musela neustále znášať.
Do tej knižky sa začítala, stratila sa v jej riadkoch a nevnímala čas. Hodiny pribúdali a jej oči plávali a topili sa v písmenkách, pokiaľ sa nezatvorili, a Karin zaspala s knižkou položenou na bruchu. Ráno ju mama, ako zvyčajne, prišla prebudiť. Zazrela knižku, ktorú Karin pevne zvierala v náručí. Sklamalo ju to. Jej dieťa číta pohanskú literatúru? Jediné, čo mame v tej chvíli zišlo na myseľ, bola obava z výčitiek, ktoré ju čakali od starých rodičov. Ako dcéru zle vychovala, ako málo jej vtĺkala do hlavy, že katolícka viera je jediná skutočná viera, a že ostatné sú len hriechom.
Pre Karin nasledovalo veľmi nepríjemné ráno.
Mama jej vytrhla knižku z rúk a vyhodila von oknom. „Toto čítať nebudeš, rozumieš?! Rúhaš sa! Choď sa rýchlo pomodliť, aby si sa očistila od hriechu. Viac ťa už nechcem vidieť čítať niečo podobné!“ rozkričala sa mama. „Mami, ale ja sa necítim byť katolíčkou, vôbec sa s tou vierou nestotožňujem, ja neverím v Boha…“ namietala Karin so strachom. Mama očervenela od zlosti. „Ako si môžeš dovoliť povedať niečo také?! Ako si sa len mohla dopustiť takého hriechu?!“ kričala čím ďalej, tým rozčúlenejšie. „Katolícka viera je jediná skutočná viera, ostatné sú len prejavom hriechu, uznávanie zla. Chceš ísť do pekla?! Pôjdeš na najbližšiu spoveď a vyspovedáš sa zo svojich hriechov! Skončila som a ešte raz ťa uvidím čítať niečo podobné, neželaj si ma! Hlavne, nech sa o tom nedozvie babička. Toľké sklamanie si na staré kolená nezaslúži…“, rozhodla mama a zabuchla za sebou dvere Kajinej izby.
Kaja sa rozplakala. Nedokázala žiť s niekým, kto ju neľúbi takú aká je, ale takú akou musí byť. Obliekla sa a vzala pokrčenú knižku z chodníka pred ich domom. „Ako to len vysvetlím tetám v knižnici…“, premýšľala v duchu. Vyčítala si, že knihu neschovala pred tým, ako šla spať. Čas nevrátiš. Pre pokoj v rodine sa vyspovedá zo všetkých hriechov, ktoré spáchala za posledný deň. Mama bola na ňu zlá, napriek tomu nechcela byť pre ňu sklamaním. Spoveď ani tak nič nezmení. Vo svojom vnútri nikdy katolíčkou nebude, a keď bude dospelá, jej rodina to bude musieť prijať.
Po hádke s mamou mala zmiešané pocity. Už sa nedokázala pozrieť na katolícke vierovyznanie rovnako ako na všetky ostatné. Znenávidela katolíkov, lebo sa z nej snažili spraviť niekoho, kým nie je. Nikomu sa to však nepodarí, tým si bola istá.
Byť sama sebou je krásne. Aj keď jej pravé ja jej rodina neľúbi. Ako ona neľúbi falošnú katolícku tvár svojej rodiny. Má kamarátov, ktorí ju podľa viery nesúdia, a preto sú oni jedinou rodinou, ktorú má vo svojom srdci.
Kristína Tinková (15)